Na ostrove Malorka žijú špinaví a groteskne hrôzostrašní ľudia. K jeho brehom sa priplavia poslovia civilizovaného sveta v podobe arcibiskupov. Tí nachádzajú pôvodných obyvateľov v rozklade – doslova fyzickom. Dobyvatelia sa sami nazvú Malorčanmi a guvernér položí základný kameň nového veku. Jeho prejav prerušia milostné výkriky. Muž a žena sa v objatí váľajú v blate, ľahostajní voči davu, čo je prvý signál na vzburu proti cisárskemu Rímu... – Luis Buñuel použil film Zlatý vek nato, aby demystifikoval všetky základné články poriadku a práva – cirkev, rodinu, armádu, políciu, čím sa zaradil medzi najkontroverznejších režisérov svetovej kinematografie.