Historická freska o maliarovi ikon Andrejovi Rubľovovi je povahopisom Ruska 15. storočia – politicky i kultúrne neobyčajne vypätej, dogmatickej a asketickej doby, ktorá motivovala Rubľovove životné, náboženské a umelecké rozpory i jeho bolestné pochybnosti. Výpoveď o duchovnej sile a o prameňoch nezničiteľnej tvorivej energie sa vyznačuje výraznou epickosťou deja, ktorý sa epizodicky rozbieha do šírky: každá z voľne súvisiacich siedmich „kapitol“ je vystavaná ako dráma; popri zdanlivej náhodnosti dejových prvkov je nápadná cyklická stavba filmu. Na základe nepatrného historického materiálu vytvoril Tarkovskij evokáciu dobového myslenia, cítenia a konania človeka. Do mozaiky epizód vložil nadčasové myšlienky a úvahy, najmä vieru v humanistický ideál, podľa ktorého myslenie a vitalitu nemôže v človeku zabiť nijaký vonkajší útlak ani poroba.