V odľahlom dome žije rodina úplne izolovaná od vonkajšieho sveta. Otec a matka držia svoje tri dospelé deti v zajatí vlastnej reality – učia ich absurdné pravidlá a tvrdia, že dom môžu bezpečne opustiť až vtedy, keď im vypadne „očný zub“. Od okolitého sveta ich oddeľuje vysoký mur. Keď sa do ich uzavretého sveta dostane cudzí prvok, napätie sa začne stupňovať a bizarná rodinná harmónia sa rúca.

Očný zub, tretí celovečerný film gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa, v ktorom naplno odhalil svoj jedinečný filmový jazyk – chladný, absurdný a podivne znepokojivý. Film o deťoch uväznených v bizarnej realite ich rodičov, kde sú slová prekrútené a svet za plotom “neexistuje”, uchvátil kritikov aj divákov svojou provokatívnosťou a surovou originalitou. Získal cenu Un Certain Regard na festivale v Cannes a bol nominovaný na Oscara za najlepší cudzojazyčný film, čím definitívne upevnil Lanthimosovu pozíciu medzi najvýraznejšími európskymi tvorcami.

Tento film zároveň predznamenal Lanthimosov autorský rukopis – kombináciu excentrického čierneho humoru, odosobnenia a fascinujúcej desivosti ľudskej duše. Motívy kontroly, manipulácie a absurdity, ktoré v Očnom zube rezonujú, sa stali stavebnými kameňmi jeho neskorších filmov, ako Zabitie posvätného jeleňa (2017), Chudiatko (2023) či Podoby láskavosti (2024).